Základné medzinárodné dohovory a záväzky
1.Konvencia o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov. K tejto konvencii boli postupne prijímané vykonávacie protokoly:
|
Rok |
2000 |
2005 |
2010 |
|
Emisie SO2 [tis. t] |
337 |
295 |
240 |
Podľa protokolu bolo potrebné prijať emisné limity, čo sa realizovalo nariadením vlády SR č.92/96, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší. V rokoch 1994 a 1995 klesla úroveň emisií SO2 na 238 tis.t, resp. 223 tis.t. Na splnenie záväzku podľa protokolu je potrebné zabezpečiť stabilizovanie dosiahnutej úrovne a zabrániť prekročeniu uvedených objemov.
Ďalšie protokoly, menovite Protokol o perzistentných organických látkach a Protokol o ťažkých kovoch, SR podpísala v júni 1998, zatiaľ však nevstúpili do platnosti.
2. Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy
V rámci pokračujúcich jednaní k tejto konvencii bol schválený a v novembri roku 1992 prijatý tzv. Kodanský dodatok k Montrealskému protokolu. Národná rada SR ho akceptovala v októbri 1997 a platnosť pre SR nadobudol v apríli 1998.
3. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy -UN FCCC bol prijatý na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992 v Rio de Janeiro. Podpísaním tejto konvencie sa signatárske krajiny zaviazali k stabilizácii úrovne emisií skleníkových plynov do roku 2000 na úrovni roku 1990. Slovenská republika ratifikovala Rámcový dohovor v auguste 1994 ako v poradí 89. štát, dokument nadobudol v SR platnosť v novembri 1994.
V Prvej národnej správe o klimatických zmenách si SR stanovila ako vnútorný cieľ svojej environmentálnej politiky dosiahnutie tzv. Torontského cieľa, t.j. 20 %-né zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2005 v porovnaní s úrovňou roku 1988.
4. Kyotský protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy
Na základe analýz dosiahnutých výsledkov sa v priebehu jednaní Konferencií zúčastnených strán (COP), ktoré sú vrcholným orgánom Dohovoru, ukázala potreba rozvoja nových, účinnejších mechanizmov znižovania emisií skleníkových plynov a vytvorenia právne záväzného nástroja pre ich redukciu. V priebehu tretej Konferencie zúčastnených strán k Rámcovému dohovoru v decembri 1997 v japonskom Kyoto boli pre krajiny Prílohy I prvýkrát prijaté právne záväzné, sprísnené záväzky na redukciu agregovaných emisií šiestich skleníkových plynov - CO2, CH4, N2O, HFCs, PFCs a SF6 - v cieľovom období rokov 2008-2012. Priemerná hodnota redukcie pre krajiny Prílohy I predstavuje 5%-né zníženie oproti základnému roku 1990. Slovenská republika, rovnako ako EÚ, prijala záväzok 8%-ného zníženia. Okrem kvantifikovaných redukčných cieľov obsahuje tento protokol aj všeobecnú definíciu nových flexibilných mechanizmov znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré môžu byť využité ako doplnkové nástroje k domácim opatreniam.
Je zrejmé, že zatiaľ čo v predchádzajúcej Aktualizovanej energetickej koncepcii SR boli ciele stanovené vzhľadom na požiadavky UNFCCC, novo formulovaná politika musí vziať do úvahy záväzok, ktorý pre nás vyplýva z podpisu Kyotského protokolu . Závažnosť tohto cieľa je ešte zvýraznená skutočnosťou, že rovnaký záväzok prijala Európska únia ako celok. Aj keď emisie skleníkových plynov sa v rámci definovania redukčných cieľov podľa Článku 3 Kyotského protokolu vyjadrujú ako agregované, z analýzy emisných inventúr je zrejmé, že kritickou oblasťou pre redukciu budú v SR emisie CO2, ktoré vznikajú pri energetických premenách. Ide predovšetkým o tvorbu CO2 pri spaľovaní v energetických prevádzkach systémovej energetiky, priemyslu a BKS, ale aj o spotrebu palív v technológiách, doprave a pre obyvateľstvo.
V prípade ďalších skleníkových plynov nie je potenciál zníženia taký významný, pričom v oblasti dopravy bude len ťažko možné zmeniť trend nárastu cestnej dopravy, ktorý je sprevádzaný tvorbou CO2, CH4 a N2O. Preto najviac opatrení na dosiahnutie našich záväzkov bude orientovaných na oblasť energetiky, priemyslu a konečnej spotreby palív, ako aj energií v sektore služieb a obyvateľstva. Pripravovaná politika by preto mala formulovať svoje ciele tak, aby sa predovšetkým v sektore energetiky dosiahlo také zníženie tvorby CO2, ktoré by umožnilo kompenzovať obmedzenia, ktoré pre možnosť redukcie skleníkových plynov jestvujú v iných sektoroch. Predpokladom na splnenie záväzku, podľa predbežných odhadov MŽP SR, je priemerná ročná hodnota 54 513 tis. t emisií CO2 v období rokov 2008 - 2012. Po znížení tejto hodnoty o predpokladaný objem tvorby CO2 z nefosílnych materiálov v priemysle (výroba cementu, vápna, a pod.) ,ktorý je rovný 3 447 tis.t CO2 , je požadovaná úroveň ročnej tvorby CO2 zo spaľovania a transformácie palív pre splnenie záväzku rovná objemu 51 066 tis. t CO2. To je teda limitná hodnota podľa súčasných prepočtov, ktorá predstavuje sumu tvorby CO2 zo spaľovania palív v systémovej a priemyslovej energetike, z použitia palív v priemyslových technológiách a z ich konečnej spotreby v doprave, službách a u obyvateľstva.
4. Protokol o acidifikácii, eutrofikácii a prízemnom ozóne - pripravovaný, názov je predbežný
Protokol sa pripravuje v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.Sprísnenie požiadaviek na tvorbu SO2 a NOx sa vzťahuje na rok 2010, kedy by už všetky zdroje mali dosiahnuť emisné limity týchto látok a ako stimulujúci faktor a podporný tlak tu vystupuje postupné zvyšovanie poplatkov. Údaje emisných stropov, ktoré pre nás z nového protokolu vyplynú, sú nasledovné:
SO2.............92 kt, NO2...........115 kt.

