Ženy už dávno bojujú za určitú rovnocennosť medzi pohlaviami. Tieto boje trvajú už stáročia a stále sa nekončia. Občas sa však vymyknú správnym koncepciám a dôvodom, ktoré by mali sprevádzať tieto boje.  A z času na čas prídu situácie, keď si človek uvedomí, že niektorí ľudia stále robia rozdiely medzi ženami a mužmi aj napriek tomu, že žijeme vo vyspelej demokratickej krajine, viď nasledujúci príklad:

• Žena je na pohovore na miesto, na ktoré sa uchádza veľké množstvo mužov a len málo žien. Skúste hádať koho asi tak vyberú na toto miesto? Muža. Z pravdepodobnostného hľadiska by sa dalo povedať, že je to pochopiteľné, ale nie je to pre to, že je to náhoda. Len veľmi málo nadriadených si vyberie ženu na prevažne mužské povolanie. Tieto ženy to majú neuveriteľne ťažké zohnať si zamestnanie. Musia preukazovať o dosť lepšiu kvalifikáciu ako muži, aby boli úspešné na pohovore.
• To isté sa deje aj na vysokých školách, kde študujú samí chlapci. Teda skôr opačné. Keďže je tam dievčat ako maku sú často dosť uprednostňované. Učitelia väčšinou chlapi majú radi mladé dievčatá, hoci nič nevedia. Opačné prípady sú zase na školách, kde študujú dievčatá a dosť málo dievčat. Hold, taký je život.

Potom vznikajú rôzne hnutia, ktoré by mali zamedzovať takémuto nesprávnemu hodnoteniu zo strany vyšších autorít, alebo sa jedno pohlavie úplne odčlení od iného pohlavia. Príkladom takéhoto združenia je aj feministické združenie, kde sú samé ženy. Tieto ženy tvrdia pred celým svetom, že sú sebestačné a nepotrebujú k svojim životom chlapov. Na jednu podstatnú maličkosť ale zabudli, že keby niet mužov, neboli by na svete… A sú ďalšie iné oblasti života, v ktorých by sa nezaobišli ženy bez mužov. Veď na to sú tu predsa obidve pohlavia. Pre niečo nás Boh stvoril obidvoch a nie preto, aby sme sa odcudzovali.